Krížová cesta s koučom

Pri každom zastavení opakujeme:

 ° v úvode: "Klaniame sa Kriste a dobrorečíme ti, lebo si svojím krížom vykúpil svet."  

 ° v závere: "Ukrižovaný Ježišu, zmiluj sa nad nami, aj nad dušami v očistci."

1. Zastavenie: Prijímaš odsúdenie.

Si pred súdom, sypú na teba falošné obvinenia, žiadajú tvoju smrť. Pilát ako obranca spravodlivosti a práva človeka zlyháva a ty...... mlčíš. Mohol si kričať, znevažovať, dokonca ich zničiť. No ty napĺňaš vlastné slová – "blahoslavení tichí" a "milujte svojich nepriateľov."

Čo robím ja, keď ma obviňujú či zraňujú? Čo robím, keď vidím, že predstavitelia moci chybia až zneužívajú svoje postavenie? Ako inak by to mohlo vyzerať?

Pane uč ma láske a tichosti srdca, nech dokážem žehnať a milovať namiesto odsudzovania, kritizovania či frfľania.

2. Zastavenie: Berieš kríž

Prijímaš kríž - odovzdávaš sa do vôle Otca. Nebola príjemná, nebola ľahká, ale bola Božia a teda svätá a správna.

Ako sa ja pozerám na Božiu vôľu, keď mám prijať kríž? Čo sa chcem v tejto chvíli od Ježiša naučiť?

Pane, nauč nás dôvere, že všetko, čo konáš v našom živote, je v náš prospech.

3. Zastavenie: Prijímaš prvý pád

Pád - koľko bolesti a poníženia sa ti dostalo. Koľko námahy ťa stálo, aby si vstal.... No ty si vstal....nehorekoval si, neostával v sebaľútosti a ani si to nevzdal. Pád si bral ako súčasť tvojej snahy kráčať krížovou cestou....

Ako sa na svoje pády pozerám ja? K čomu má pobádajú? Ako ich môžem využiť vo svoj prospech?

Pane, pomáhaj mi prijímať svoje zlyhania a využiť ich ako príležitosť k rastu.

4. Zastavenie: Stretávaš sa s Matkou

Stretnutie dvoch sŕdc, ktoré trpeli, no v utrpení nachádzali hlboký zmysel vykupiteľského diela. Svoje "nech sa stane tvoja vôľa" žili naplno. Mária ho vyslovila, keď nevedela, čo všetko jej Fiat bude obnášať; Ježiš v Getsemane, vedomý si utrpenia, ktoré ho čaká. Ani jeden ho nevzal späť a aj tu na seba hľadia v súzvuku vernosti Božiemu plánu lásky.

Ako ja vnímam Boží plán, keď sa stretám s utrpením v živote mojich milovaných? Ako by som sa mohol pre nich stať oporou v prijatí kríža?

Pane, pomôž nám otvoriť ti svoje srdce v dôvere tebe, aby sme sa mohli stať prístavom sily a prijatia pre našich blízkych.

5. Zastavenie: Prijímaš Šimonovu pomoc

Ty Boh prijímaš pomoc človeka, dokonca pomoc z donútenia. Prijímaš svoju slabosť a závislosť....

Ako sa ja cítim, keď si mám priznať svoje slabosti? Ako prijímam pomoc druhých, keď mi nie je zrovna po vôli? Čo by bolo potrebné zmeniť?

Pane, uč nás pokore, keď je potrebné priznať si svoju slabosť a prijať pomoc alebo radu od tých, ktorých nám posielaš do cesty.

6. Zastavenie: Odvďačíš sa Veronike

Obyčajná žena, obyčajná šatka, neobyčajná vďaka. Ty ani toto malé gesto nenechávaš bez povšimnutia. Na znak vďaky jej vraciaš neobyčajnú šatku a ona sa stáva neobyčajnou ženou - ženou odvahy a lásky, o ktorej budú hovoriť všetky ďalšie generácie. Vďačnosť je dôležitá cnosť, ktorá robí lepších nás samých a buduje hodnotu tých druhých.

Ako je to s mojou vďačnosťou? V čom konkrétne by som ju mohol prejavovať viac? Ako?

Pane, daj, aby sme žiadnu okolnosť v našom živote a žiadny skutok voči nám nebrali ako samozrejmosť, ale ako dar a dokázali tak svoje srdce napĺňať vďačnosťou a chválou voči tebe aj voči iným.

7. Zastavenie: Nevzdávaš to pri druhom páde

Znovu si na zemi, síl ubúda....no lásky nie. Hoc vyzeráš zlomený a slabý, že už ani nevstaneš, predsa vstávaš a kráčaš ďalej...máš silnú motiváciu, vznešený cieľ.

Akú mám motiváciu v živote ja? Kam smerujem? Čo je mojou najväčšou hodnotou a snahou?

Pane, daj, aby sme sa po páde dokázali zastaviť a zamyslieť, čo je pre nás v živote to dôležité a kam chceme namieriť ďalšie kroky a vložiť svoje sily.

8. Zastavenie: Utešuješ plačúce ženy

Ženy plačú nad tebou - Božím baránkom, ktorý plní Božiu vôľu. Ty prijímaš ich nárek, neznevažuješ ich, neobviňuješ, ale s láskou a prijatím usmerňuješ ich vnímanie.

Nad čím plačem ja? Ako sa staviam k druhým v ich žiaľoch a smútkoch? Čo by malo byť inak?

Pane nauč nás vidieť okolnosti v Božej pravde a s láskavým prijatím usmerňovať pohľad tých druhých.

9. Zastavenie: Vstávaš aj po tretí raz

Si na konci svojich síl, no nesústredíš sa na svoju slabosť a bolesť. Vieš, že " všetko môžeš v tom, ktorý ťa posilňuje." Tvoje posledné povstanie je pre nás odkazom, že Bohu nič nie je nemožné...aj napriek tomu, že sme krehkí, hriešni a slabí, v ňom vždy nájdeme silu vstať a dielo dokončiť.

Ako je to s mojou dôverou v Božiu silu v mojich slabostiach? Čo spôsobuje moje "ťažké pády?" Čo by mi pomohlo povstať v Božej sile?

Pane, nauč nás nehľadať výhovorky v našich slabostiach a zraneniach, lež v dôvere a odovzdanosti povstávať a kráčať v Tvojej sile.

10. Zastavenie: Prijímaš obnaženie

Stojíš v nahote a v zohyzdení tela, no napriek tomu silný vo svojej dôstojnosti, plne si vedomý, že si milované Božie dieťa. Dávaš aj to posledné, lebo vieš, že nie tým, čo máme sme mocní, lež tým, kto sme a čo konáme.

Ako je to s mojím pohľadom na seba? V čom vnímam svoju hodnotu? Čo potrebujem k tomu, aby som sa na seba pozrel Božími očami lásky a nesmiernej hodnoty aj v nahote svojej slabosti a biedy?

Pane, daj nám milosť uvedomovať si svoju neuveriteľnú hodnotu milovaných Božích detí, ktorá nie je definovaná naším výkonom a ani majetkom, úspechom či obľúbenosťou, ale jednoducho tým, kým v Tebe sme.

11. Zastavenie: Líhaš na kríž

Navonok Ti berú aj poslednú slobodu, ktorá ti ostala - slobodu pohybu. No v skutočnosti ostávaš úplne slobodný, lebo ukrižovanie bolo Tvojou slobodnou voľbou.

Ako ja vnímam obmedzenia, ktoré súvisia s mojím povolaním? Čo potrebujem vo svojom živote pustiť, aby som splynul s "krížom" svojho povolania? K čomu sa pripútať?

Pane, uč ma tej pravej slobode kríža - slobode, ktorá obetuje seba, aby dávala život.

12. Zastavenie: Odovzdávaš život

"Bože, odpusť im ... Hľa, tvoja Matka.... Do tvojich rúk porúčam....." Odpúšťaš, dávaš a zveruješ sa Bohu aj v smrteľnom zápase. Smrť nad Tebou nemohla mať konečnú moc....Tvoje srdce bolo príliš veľké a plné lásky a dôvera voči Otcovi nezlomná.

Ako ja reagujem, keď prežívam bolesť alebo nekomfort? Čo konkrétne by som sa - hľadiac na teba - mohol pokúsiť zmeniť?

Pane, uč nás umierať sebe tak, že budeme myslieť viac na potreby tých druhých a odovzdávať svoj život a svoje reakcie Bohu.

13. Zastavenie: Spočívaš v náručí Matky

Náruč Matky - bolestnej, no zároveň víťaznej. Mária drží v rukách dôkaz prehry, no napriek tomu má istotu a pokoj v dôvere Bohu.

Ako je to so mnou, keď sa okolnosti okolo mňa vyvíjajú bolestným, mne nie príjemným smerom? Ako prijímam stratu? Čo v týchto chvíľach potrebujem najviac, aby som sa viac podobal Márii?

Pane, daruj nám vieru a silu našej Nebeskej Matky, aby sme dokázali prijímať aj bolestné a ťažké udalosti v pokoji a dôvere, že Boh má aj tu svoj víťazný plán.

14. Zastavenie: Spočívaš v hrobe

Zavalili kameň. Zdanlivý koniec. Čas zmätku, beznádeje, neistoty, smútku..... To je čas Božej moci a premeny, lebo Boh koná, aj keď sa zdá, že je mŕtvy.

Za čím potrebujem "zavaliť kameň" ja? Ktorú predstavu, túžbu či očakávanie mám prenechať Tebe? Ktorá bolesť či neodpustenie má drží v hrobe môjho vnútra? Ako by som mohol do toho pustiť viac Božej moci?

Pane daj, aby sme ti dovolili očisťovať nás a premieňať náš pohľad a tak povstávali k novému, plodnejšiemu životu lásky.

Záver:

Vďaka ti Pane, za tvoju krížovú cestu - školu pre náš život. Daj, aby sme tou svojou kráčali vždy s Tebou a stávali sa tak stále viac svetlom, ktoré svieti, soľou, ktorá dáva chuť, láskou, ktorá víťazí. Amen

Za sv. otca a na jeho úmysly: Otče náš... Zdravas Mária... Sláva Otcu...