AKK uvádza sériu adventných zamyslení na každú adventnú nedeľu pod názvom:

Na ceste k Betlehemu

II.Magnificat

Mária hovorila: "Velebí moja duša Pána a môj duch jasá v Bohu, mojom Spasiteľovi, lebo zhliadol na poníženosť svojej služobnice. Hľa, od tejto chvíle blahoslaviť ma budú všetky pokolenia, lebo veľké veci mi urobil ten, ktorý je mocný, a sväté je jeho meno a jeho milosrdenstvo z pokolenia na pokolenie s tými, čo sa ho boja. Ukázal silu svojho ramena, rozptýlil tých, čo v srdci pyšne zmýšľajú. Mocnárov zosadil z trónov a povýšil ponížených. Hladných nakŕmil dobrotami a bohatých prepustil naprázdno. Ujal sa Izraela, svojho služobníka, lebo pamätá na svoje milosrdenstvo, ako sľúbil našim otcom, Abrahámovi a jeho potomstvu naveky." Lk 1,46-55

Advent nás pozýva formovať srdce vďačnosti a chvály, ktoré spočinie v hlbšom uvedomení Božej blízkosti a moci v nás. K pomenovaniu "veľkých vecí", ktoré koná aj v našich slabostiach, keď Mu dávame naše ochotné "áno." Je to tajomstvo, ktoré sa v nás umocňuje, keď v pokore vykročíme do služby blížnemu a zjavujeme tak Božiu Lásku.

Mária putuje poslúžiť Alžbete - kráča do kopca a s odvahou sa spolieha na Boha. Vo svojej pokore vychádza zo seba a opúšťa svoje vlastné pohodlie. Ako "služobnica Pána" vie, že Láska sa zjavuje v každom dni uprostred maličkostí života. Keď sa v pokore a bázni otvárame Božiemu pôsobeniu v nás, učíme sa byť vnímavý na potreby iných a začuť v nich jemné Božie pozvania k službe. Môžeme tak prinášať druhým Ježiša, ktorého sami nosíme vo svojom vnútri. Jeho prítomnosť v nás sa dotýka sŕdc a my sa stávame svedkami mocných Božích zázrakov, ktoré koná v nás samých alebo skrze nás aj v našich blížnych. Naše srdce bude stále viac plné radosti a vďačnosti, lebo budeme vnímať, ako Kristus rastie v nás a my Ho môžeme prinášať tomuto svetu. Budeme zažívať radosť duše v Pánovi a budeme s Máriou spievať:

"Velebí moja duša Pána a môj duch jasá v Bohu, mojom Spasiteľovi…" Lk 1,46

Ako môžem viac zažívať Božiu prítomnosť v mojom vnútri?

Za čo všetko Mu môžem ďakovať alebo Ho chváliť?

Ako tento týždeň vykročím do služby blížnemu, aby som iným priniesol Božiu lásku?

Autor: Mariana Kubišová

Na ceste k Betlehemu

I. FIAT

Anjel prišiel k nej a povedal: "Zdravas', milosti plná, Pán s tebou." Ona sa nad jeho slovami zarazila a rozmýšľala, čo znamená takýto pozdrav. Anjel jej povedal: "Neboj sa, Mária, našla si milosť u Boha. Počneš a porodíš syna a dáš mu meno Ježiš. On bude veľký a bude sa volať Synom Najvyššieho. Pán Boh mu dá trón jeho otca Dávida, naveky bude kraľovať nad Jakubovým rodom a jeho kráľovstvu nebude konca." Mária povedala anjelovi: "Ako sa to stane, veď ja muža nepoznám?" Anjel jej odpovedal: "Duch Svätý zostúpi na teba a moc Najvyššieho ťa zatieni. A preto aj dieťa bude sa volať svätým, bude to Boží Syn. Aj Alžbeta, tvoja príbuzná, počala syna v starobe. Už je v šiestom mesiaci. A hovorili o nej, že je neplodná! Lebo Bohu nič nie je nemožné." Mária povedala: "Hľa, služobnica Pána, nech sa mi stane podľa tvojho slova." Anjel potom od nej odišiel.
Lk 1,28-38

Advent je pozvánkou na vnútornú púť. Spoločne s Pannou Máriou ju môžeme začať jej prvým krokom - vyslovením FIAT a tak hľadať v sebe priestor pre Božie dieťa.

'Hľa, služobnica Pána, nech sa mi stane podľa tvojho slova.' 

Máriina odpoveď na Božie pozvanie. V jej srdci sa možno miešali radosť z očakávania a aj strach z neznáma. No jej rozhodné FIAT zahŕňa vieru, ktorá nám môže svietiť v každej pochybnosti a pripomínať nám, že aj v tme neznáma môžeme dôverovať Božej prozreteľnosti. Inšpiruje nás k tomu, aby sme upevňovali svoju dôveru a odovzdali sa do Božej vôle. Aby sme verili, že všetko má svoj zmysel. Hoc Mária nevedela, čo ju čaká, upierala oči na jediný míľnik: "dôveruj Bohu".

Aj cesta nášho života je cestou do neznáma a je plná každodenných výziev... Keď však pozrieme na Máriu, môžeme si pripomínať, že nie sme sami. Panna Mária, ktorá prešla úzkosťami i nádejami, kráča po našom boku. Ako ona, aj my môžeme dôverovať, že aj v najtemnejších chvíľach môžeme zažiť Božiu prítomnosť. Aj nám môžu znieť Jeho slová: 'Hľa, ja robím čosi nové' a pripomínať nám, že aj v našich životoch sa neustále rodí niečo nové, niečo nádherné. Dokonca ani neúspech či kríza nie sú koncom cesty...v našom odovzdanom FIAT sa stávajú novým začiatkom. Potrebujeme sa "len" otvoriť milosti a vydať sa na cestu dôvery tak ako Mária. To je skutočný znak nášho "FIAT".

Čo mi pomáha dôverovať Bohu?

Kde sa potrebujem viac otvoriť Jeho milosti?

Čo bude v tomto advente ústrednou témou mojej vnútornej púte k Betlehemu?

Autor: Mariana Kubišová

Archív

AKK uviedla počas adventu sériu adventných zamyslení na každú adventnú nedeľu pod názvom:

Štyri adventné sviece

I. adventná svieca

Ježiš povedal svojim učeníkom: "Majte sa na pozore, bdejte, lebo neviete, kedy príde ten čas. Je to tak, ako keď človek odcestuje: opustil svoj dom, svojim sluhom odovzdal moc, každému určil prácu a vrátnikovi prikázal bdieť. Bdejte teda, lebo neviete, kedy príde pán domu: či večer, či o polnoci, či za spevu kohúta alebo ráno. Aby vás nenašiel spať, keď príde nečakane! A čo hovorím vám, hovorím všetkým: Bdejte!"                                       Mk 13,33-37

Ako správni kouči by sme určite hneď spozorneli pri slove "bdejte." Opakuje sa príliš často v tejto krátkej stati a poznáme ho veľmi dôverne aj z mnohých iných statí Svätého písma. Náš Pán nie je zákerný a zlomyseľný panovník, ktorý by nás chcel "nachytať." Práve naopak, je láskavý a milosrdný, milujúci Otec, ktorý túži po našom šťastí a večnej spáse. A táto Jeho výzva je veľmi múdrou a starostlivou smernicou pre náš život. Mať srdce, ktoré je pozorné a zvažuje myšlienky, slová, zámery; prehodnocuje svoje konanie a hľadí na konečný cieľ, je poklad, ktorý nás vedie v ústrety Pánovi. Bdejme teda, čoskoro sa narodí Kráľ!

Čo pre mňa znamená "bdieť?"

Aká "moc" mi bola zverená?

Ako vykonávam svoju "prácu?"

Keby sa teraz Pán vrátil, čo by mi povedal?

Ako mi môže práve tento čas adventu byť užitočný, aby som túto výzvu napĺňal o kúsok dôslednejšie?

Čo konkrétne pre to urobím v tomto prvom týždni?

II. adventná svieca

Začiatok evanjelia Ježiša Krista, Božieho Syna. 
Prorok Izaiáš napísal: "Hľa, posielam svojho posla pred tvojou tvárou a on ti pripraví cestu. Hlas volajúceho na púšti: ,Pripravte cestu Pánovi, vyrovnajte mu chodníky!"    
Ján bol na púšti, krstil a hlásal krst pokánia na odpustenie hriechov. Prichádzala k nemu celá judejská krajina i všetci Jeruzalemčania. Vyznávali svoje hriechy a dávali sa mu krstiť v rieke Jordán.
Ján nosil odev z ťavej srsti a okolo bedier kožený opasok. Jedával kobylky a lesný med. A hlásal: "Po mne prichádza mocnejší, ako som ja. Ja nie som hoden ani zohnúť sa a rozviazať mu remienok na obuvi. Ja som vás krstil vodou, ale on vás bude krstiť Duchom Svätým."                                                                                                                                             Mk 1, 1-8

Ján Krstiteľ, výrazná postava adventu. Ján, ktorý vie, kým je. "Ja nie som hoden... Po mne prichádza mocnejší, ako som ja." Ján, ktorý pozná svoju identitu. A toto poznanie ho nijako nefrustruje, nelimituje. Práve naopak, dodáva mu silu i odvahu. Nemlčať! Ohlasovať! Byť iný. Ján, ktorý vie, Kto prichádza...
Pre nás, kresťanských koučov, je veľmi prínosné skúmať svoju identitu. Vďaka poznaniu vlastnej identity môžeme byť pre klientov prínosom. My, rovnako ako Ján Krstiteľ, vieme, že nie sme rozhodujúcou personou koučovacieho rozhovoru. A tiež vieme, že zmeny (malé či väčšie zázraky) sa nedejú skrze nás. Táto skutočnosť nás taktiež nespochybňuje, ale naopak, tešíme sa z nej. Napriek tomu, že my nie sme ústrednou postavou rozhovoru, chceme napomôcť tomu, aby sa vyrovnali "chodníky" v životoch našich klientov.


Na čom zakladám svoju identitu?

Čo alebo koho prinášam do koučovacieho rozhovoru?

Ktorú oblasť svojho života potrebujem v tomto období "vyrovnať"?

III. adventná svieca

Bol človek, ktorého poslal Boh, volal sa Ján. Prišiel ako svedok vydať svedectvo o svetle, aby skrze neho všetci uverili. On sám nebol svetlo, prišiel iba vydať svedectvo o svetle.
A toto je Jánovo svedectvo: Keď Židia z Jeruzalema poslali k nemu kňazov a levitov, aby sa ho pýtali: "Kto si ty?", on vyznal a nič nezaprel. Vyznal: "Ja nie som Mesiáš... Ja som hlas volajúceho na púšti: 'Vyrovnajte cestu Pánovi,' ako povedal prorok Izaiáš.         
                                 
                                                                   Jn 1,6-8, 18-20, 23

Ten človek, ktorého posiela Boh, si aj Ty. Pozná Ťa po mene a máš pre Neho veľkú hodnotu. V Jeho pláne máš konkrétnu misiu. Chce sa cez Teba dotýkať sŕdc. Túži, aby tí, ktorých k Tebe posiela do koučovacích rozhovorov, mohli zakúsiť Jeho prítomnosť a záujem v Tvojom prístupe, otázkach, podnetoch... Budí to vo mne bázeň i vďačnosť. Dáva nám plnú dôveru. O to viac si potrebujeme uvedomovať, že súčasťou našej práce je jedna dôležitá vec – nezavadzať, aby pravé Svetlo mohlo svietiť ;-) Pre každého z nás to v praxi znamená niečo iné, na čom potrebujeme pracovať. Ale má to jednu spoločnú črtu, ktorú Ján vystihol v inom rozhovore slovami: 'On musí rásť a zo mňa musí ubúdať.'

Čím Bohu zvyknem pri koučovaní "zavadzať?"

Čoho sa potrebujem vzdávať?

Čoho robiť viac?

Čo urobím tieto dni pre rast Krista vo mne? 

IV. adventná svieca

Boh poslal anjela Gabriela do galilejského mesta, ktoré sa volá Nazaret, k panne zasnúbenej mužovi z rodu Dávidovho, menom Jozefovi. A meno panny bolo Mária. Anjel prišiel k nej a povedal: "Zdravas', milosti plná, Pán s tebou."
Ona sa nad jeho slovami zarazila a rozmýšľala, čo znamená takýto pozdrav.
Anjel jej povedal: "Neboj sa, Mária, našla si milosť u Boha. Počneš a porodíš syna a dáš mu meno Ježiš. On bude veľký a bude sa volať Synom Najvyššieho. Pán, Boh, mu dá trón jeho otca Dávida, naveky bude kraľovať nad Jakubovým rodom a jeho kráľovstvu nebude konca."
Mária povedala anjelovi: "Ako sa to stane, veď ja muža nepoznám?"
Anjel jej odpovedal: "Duch Svätý zostúpi na teba a moc Najvyššieho ťa zatieni. A preto aj dieťa bude sa volať svätým, bude to Boží Syn. Aj Alžbeta, tvoja príbuzná, počala syna v starobe. Už je v šiestom mesiaci. A hovorili o nej, že je neplodná! Lebo Bohu nič nie je nemožné."
Mária povedala: "Hľa, služobnica Pána, nech sa mi stane podľa tvojho slova."
Anjel potom od nej odišiel.                                                                                               Lk 1,26-38

Lebo Bohu nič nie je nemožné. A tak sa veľký Boh rodí ako malé dieťa. Najvyšší sa stáva najmenším. Lebo v Jeho pláne spásy má všetko svoj význam. Tak ako aj Ty! Ty ako kresťanský kouč. Možno ešte pred niekoľkými rokmi by si si toto nevedel predstaviť. A teraz? Boh Ťa pozval k takejto spolupráci. Spoločne s Tebou chce prichádzať na tento svet a chce premieňať srdcia ľudí. Chce mať Tvoj hlas, Tvoje oči, uši, Tvoje srdce. Čo môžeš urobiť Ty? Mária dáva odpoveď aj za nás. "Nech sa mi stane podľa Tvojho slova."

Kedy si naposledy velebil Boha?
Čo Ti dáva poslanie byť koučom?
Zaspomínaj si na Božie požehnania v Tvojom živote.